7. 2. 2013 Tonj, South Sudan

Teplo, teplo, teplejsie, teplejsie, chladno, teplejsie, horuuuuuco :)
Pozdravujem vsetkych z Tonj.
Ako tak pozeram do kalendara, cas leti a uteka a uteka a je cas opat vam nieco napisat... ani

neviem, kde dnes zacat...asi opat tam, kde vzdy – pri nasich dennych aktivitach :)

Len pre informaciu, este stale mame prazdniny :) Teda decka maju prazdniny, aby som bola presna :) No aj to nie vsetky, lebo osmaci a tretiaci-stredoskolaci sa uz mesiac pripravuju na skusky, cize chodia do skoly, kde maju rozvrh – 4 hodiny od 8:30 do 11:40 a opakuju najnutnejsie z niektorych predmetov. Ja som s osmakmi stihla prejst algebru, statistiku, pravdepodobnost, kreslenie v mierke (bez kreslenia :) ), dlzku, obsah, objem, kapacitu, financie – zlavy a kombinovane uroky, este skusim cas a zajtra skoncim, kedze v pondelok zacinaju skusky. Myslim, ze maju zo mna asi taku radost ako ja z nich, ked nedokazu vyriesit jednoduchu rovnicu, no zato si radi robia zo mna srandu (napr. Monybai, ktory ma urcite viac nez 20 rokov a vysku minimalne 2 metre sa len tak vyberie k tabuli pocitat, len co sa mu nepaci pocitanie toho, ktory prave pri tabuli stoji a akoby zo zvyku vylozi tu vec na zotieranie na vrch tabule. Kedze tabula je pevne v stene, nemam ani najmensiu sancu tam dociahnut...:) ).

Tretiakov-stredoskolakov doucuje matematiku Dhanya, no kedze pravdepodobnost velmi nemusi, poziadala ma, by som to vzala za nu. Takze som si to musela pekne prestudovat, lebo ta teoria co maju v knihe je uplne cista teoria s dokazmi a navyse je tam pllllllllno chyb... to uz nehovorim o tom, ze nieco som uz aj zabudla, ze sa tu v Afrike matika pocita inac ako u nas (hoci aj take odcitanie ci delenie) a ze si treba nastudovat pojmy v anglictine (sample space, disjoint event,...) no zvladli sme aj to, hoci mi do triedy chodili len 3-4 studenti, ale nevadi, aspon sa snazili :)

Tak vacsinou tymto travim doobedia, kuchynu uz navstevujem minimalne (ked si chcem „potiahnut“ strucik cesnaku), kedze kucharka „Mama" sa vratila a v kuchyni kraluje ona...a ja nerada schytam utierkou po chrbte...hoci pred dvoma tyzdnami som varila haluskovu polievku a nedostala som ziadnu bitku len komentare, ci to varim polievku alebo kolac :) a ze ci ine varit neviem...tak som povedala ze nie a ze kym tu nebola, skoro som jej kuchynu vypalila :)
Ked som uz pri vareni, ak sa mi podarilo ukradnut nejaky cas doobeda, zasla som ku chlapcom na boarding. Teraz si varia sami a dostali taku zmes v sackoch – ryza so sojou a susenou zeleninou... a vari sa to lahko, pritom sa da dobre pokecat a este sa mi aj nieco ujde :) , tak som niekolko krat varila s chlapcami – na troch kamenoch, na dreve, vo vode ktora po par minutach v hrnci zmeni farbu na cerveno-zltu, kvoli dymu tecie z oci aj nosa, no zazitok... ale zijeme... a asi 2x sa stalo, ze ti co mali varit neprisli, tak raz som komandovala ostatnych, raz som varila vpodstate sama... Uz len ked treba zlozit hrniec z ohna, alebo pokrievku z hrnca bez akejkolvek utierky, alebo handry, hrniec len oskrabat a umyt vodou (len obcas mydlom na pranie),  no clovek si pomoze ako vie... treba si najst ine sposoby na akukolvek cinnost, nie len pri vareni a upratovani... to asi len tu v Tonj sa pri adoracii namiesto kadidla pouzivaju vonne tycinky... :)

Poobede treba nieco upratat, oprat, prestudovat, napisat, pripravit...potom mam zopar minut na sprchu, pripadne kratky oddych a cas na gitary – pripravovali sme sa na sviatok don Bosca, Hromnice + den zasvateneho zivota, zajtra mame sv. Bakhitu... Vecer vecerna modlitba pripadne novena, vecera, niekedy film s chlapcami pri ktorom si obcas stihnem pozriet maily.

Minule som spominala fr. Shyjana, korejcov a sudy. Takze sud korejcom zakazal film zverejnit, no ti by uz chceli pripravovat materialy na dalsi sud, tentokrat tu v Juznom Sudane, kde sa asi bude dat lahsie manipulovat...
Okrem tychto tazkosti mal problem aj br. Steve. Vychadzal z nejakeho uradu a nevsimol si, ze sa mu pod autom hra rocne dieta...nastartoval, ale nastastie nestihol velmi pohnut a dievcatku sa nic vazne nestalo, malo len nejake odreniny, aj ked „local doctor“ ju prehmatal a skonstatoval, ze ma polamane 3 rebra... Tak len co sa toto stalo, sef uradu vybehol von, vzal dieta a bratovi poradil, nech okamzite uteka na policiu sa priznat, aby sa nestihli zgrupit nejaki ludia a zahlusit ho. Tak ho na tej policii pekne rovno zavreli, aj pre jeho ochranu, aby ho nezahlusila rodina dietata. Nastastie sa fr.Shyjanovi podarilo dostat ho z basy este pred vecerom. No prislubil rodine zaplatit vsetky naklady na liecenie, co tu vsetci radi zneuziju a tak volali miestneho doktora, vybavovali liecenie v inej nemocnici, ziadali si vysetrenie vo Wau (co napokon sposobilo problemy im, kedze sa tam objavil nejaky chlap co tvrdil ze on je otcom dietata... a tusim zacala aj bitka). Policajti nie a nie vratit zhabane auto, asi preto, lebo ho potajomky pouzivali (ako dokazali najazdene kilometre, ktore po niekolkych dnoch zaparkovanemu autu pribudli). Nastastie sa aj toto poriesilo.
No tym problemy nekoncia. Neviem co je pravdy na tom, ze sa niekto rozhodol „zruinovat“ skolu, ale zlodeji vykradaju skolske kancelarie, sklady, ucitelske byvanie,...takmer kazdy druhy den. Nehovoriac o tom, ze minuly rok za dna ukradli mikrofon a solarny panel, uz si pobrali aj zosity, knihy, kriedy (ucenlivi zlodeji), plastove stolicky, matrace a ine od ucitelov, palivo do generatora (generator bol pritazky), niekolko vriec s potravinami,... A policajti a ine miestne autority sa nemaju velmi k tomu aby zakrocili, ba naopak, pytaju si peniaze aby mohli ist chytat zlodejov, alebo aby chytenych zlodejov nepustili. Preto buducnost zakladnej skoly visi na vlasku, takze vas prosim o vela modlitieb aby skola ostala. Zatvorenie moze sposobit opat kopec problemov...
So strednou skolou sa nechystaju ziadne zmeny...akurat ze ju chlapci vymalovali, tak na vselijako :)

Dalsou mojou temou su sviatky a spomienky po Vianociach. 14. januara sme si pripomenuli 3 vyrocie umrtia fr. Johna Leeho, korejskeho saleziana, ktory tu urobil velmi vela, ci uz pre skolu, nemocnicu, komunitu, malomocnych, dychovku, decka,... 31. 1. sme oslavili sviatok don Bosca. Rano bola slavnostna omsa a potom sportovy program, ktory sa s obednajsou prestavkou tahal az do vecera. Ja som si s niektorymi gitaristami pozrela film a tiez sme sviatok oslavili svojim sposobom – trochu hluku s gitarami :) Sviatku predchadzala 9-dnova novena, nacviky piesni, vyzdoba a pripravy... A zajtra mame sviatok sv. Bakhity, tak tiez chystame ako sa da.
Cast oslavy je vzdy v kostole (omsa s piesnami, plna radosti) ale moje maskrtne brucho sa tesi vzdy aj na slavnostnu veceru, ci uz v nasej komunite alebo u sestier, lebo to sa vzdy na stole objavi aj nieco vynimocnejsie :P napriklad zemiakove fasirky, alebo samosa (ci ako sa to vola-nejaka strukovina alebo maso v tenkom ceste), alebo ako minule - Majka pripravila raz sisky, inokedy langose... tak to sme sa oblizovali vsetci :)
Dovodom na radost su aj navstevy – naposledy to bola generalna predstavena sestier MSMHC a pred sviatkom don Bosca na 2 dni prisli prenovici Elia a Abraham, ktori odtialto odisli v maji-juni a teraz dostali v Jube prazdniny. Ale aj ostatni prenovici a decka, ktore tu nie su sa obcas ozvu, zavolaju, poslu sms...minule ma potesila sprava od Jamesa, ktory ma vzdy prosi o modlitby a v sprave pisal, ako mi za modlitby velmi dakuje, ze ich citi a ze mu pomahaju v duchovnom zivote aj vo vsetkom...

K pocasiu poviem tolko, ze je dost premenlive – niekolko dni bolo horuco – poobede takych 40 stupnov v tieni (to zavidite, co? :) ). No mam recepty ako teplo zvladat – vecer pred spanim sa obliat vodou, poobede namocit tricko a spodnu cast nohavic, zavesit a hned po sprche obliect, este mokre...a na hlavu mokru satku, pit vela vody a tvarit sa, ze sa nepotime :) Medzitym bola zopar dni opat „zima“, cize rano len okolo 20 stupnov, aj ked na obed teploty vyleteli opat do vysky. No pred tyzdnom nam na chvilku trochu sprchlo (aj ked ani zem velmi mokra nebola) a dnes prsalo asi 15 sekund, no Mario hovori ze to nebolo 15 sekund ale len 15 kvapiek... :)
Vietor fuci polovicu dna a prenasa kudoly prachu a piesku, cize casta sprcha a pranie je nevyhnutnostou. No co, ked sa stane, ako predminulu nedelu, ze pri tych horucavach sa vam pokazi vodna pumpa. Hmmm...pitnu vodu sme si nabrali na misii a sprcha bola tak po africky: zozeniete si furik, ukradnete co najvacsie bandasky, napustite vodu z kohutika ktory strazia vcely, nejakym zazrakom bandasky dopravite do svojej kupelne, pripadne pouzijete aj vandlik a pekne pomocou hrnceka sa osprchujete... :) No veru si v takych chvilach vazite vodu :) Este ze nam fr. Stan este v ten den pumpu opravil.
Z pricasteho prania je vsak aj oblecenie unavene a tricka uz maju opat dierky... Nedavno som si klakla na adoracii, povytiahla som si nohavicu riflovych tristvrtakov a...vysledkom bola vyse 6cm diera na stehne. Prva pomoc – zalepit leukoplastom, kym sa dostanem na bezpecne miesto, kde nepohorsim ludi takou nemravnostou, ako je diera na nohaviciach. Uz len cakam, kedy rupnu na...sprepacenim... na zadku :)
Neviem ci je to pocasim, ale v tomto obdobi sa vcely za mojim oknom a v stene mojej izby budia neskor, takze kym medzi siestou a pol siedmou rano svietim, nemam ich este v izbe. Aj ked v noci pocujem zo steny sum a niekedy aj bzukot – uz len cakam, kedy sa mi stena vyvali a vypadne odtial plast medu, alebo cely ul :) No vcely pri kuchyni si nedaju pokoj. Tu nestaci ked skameniete ak vas zacnu otravovat. Su neunavne. Musite utekat. Asi mam malo pohybu, ale netesim sa, ked musim niekedy 5 minut behat po dvore s pocitacom v rukach, alebo ruksakom na chrbte len preto, ze nejaka bzuciaca prisera mi nedovoli priblizit sa k brane. A oblubena cast mojho tela pre vcely je hlava... uz tam nechali nejake to zihadlo... nastastie zatial len dve :)
Niektori dobrovolnici z inych krajin pisu, ze su ako na safari - na dosah ruky maju zebry, zirafy a neviem co vsetko este, no tu my mame na dosah akurat tak kravy a kozy, najnovsie sa nam po dvore spaciruju jezkovia a tchory. Svinke sa tu nepaci a oprasila sa nam na starej misii a hoci ju aj s malymi dopravili sem (male prasiatka niesli a nechali ich kvicat a stara sa dokrbala za svojimi detmi po vlastnych), neviem, kde sa nachadzaju. Aj sucka sa nam...co? okotila? :) ale male zatial nik nevidel, mozno uz ani nie su, lebo sa nezda, ze by sa Grigia o nieco starala. Ja som videla len jedno male, no pravdepodobne neprislo na svet zive, lebo starostliva psia mat ho najprv zahrabala pod kontajner a potom (asi aby sa tam nedostali nejake ine zvery) skonzumovala.

Po fyzickej stranke sa mame momentalne fajn, Majka B. si zopar dni zas odlezala, Dhanya zopar dni tiez nebola ok a fr. Stan (spominala som slovenskeho saleziana, ktory sa tu o nas stara po technickej stranke? Vsetko opravuje, od vodnych nadrzi, cez vypinace, kohutiky, az po gitary a vsetko :) ) asi dostal nejaku infekciu, lebo mu na niekolko dni opuchla tvar okolo ust, ale momentalne sme vsetci ok :)
Ako sa mame po inych strankach... hmmm, asi momentalne potrebujeme vela modlitieb. V posledych tyzdnoch komunita vymyslela nejake nove pravidla nie len pre nas, ale najma pre chlapcov. Pravidla, ktore je niekedy tazke prijat, najma ked zasahuju priamo do podstaty salezianskej pritomnosti a preventivneho systemu a nastoluju mnozsto paradoxov. Naburavaju to, o com sme presvedcene ze tvori zaklad prace s detmi a mladymi a dava zmysel nasej praci. Toto boli, tym viac, ze to vsetko nevykvitlo z nejakych odovodnenych podozreni, ale z klebiet, falosnych obvineni az klamstva, osocovania a nacuvania nepravdam, mozno ziarlivosti a neziclivosti, nedovery a absolutneho nepochopenia, tuzby dokazat svoju vlastnu autoritu a mat kontrolu a absolutnu moc nad vsetkym. To vsetko je tu spojene s pretvarovanim a nie dvoj- ale mnohotvarnostou, klamanim a rozpravanim poza chrbat, ublizovanim a zamernym skodoradostnym sacanim ludi do problemov. Uz aj chlapci su tym nie len sklamani, ale aj pohorseni, nechapu co, ako a preco a dufaju, ze sa veci zmenia navratom o. Jamesa. Uz aj chlapci, aj my sme tym vsetkym nie len nemilo prekvapeni, ale aj znechuteni a uboleni, akoby sa vsetko obratilo hore nohami. A zopar minut po tom ako vam  niekto ublizil, vysmial sa vam a zosmiesnil vas pred  statnymi, pride a opyta sa ako sa mate a ci ste ok a happy... tak sa uz len pomaly so slzami pretvarujete a poviete ano, mam sa fajn... pre pokoj v „rodine"...

Tak ale aj toto je sucastou misie. A ako viaceri hovoria – vsetci sme len slabi ludia a tam kde sa deje nieco dobre, prave tam sa zly duch snazi veci pokazit.  A nebude to robit cez hlad, nebezpecenstvo, nepohodlie, ale cez to co najviac boli – medziludske vztahy.
Velmi ma ale tesi, ze prave teraz su niektori chlapci ovela chapavejsi, priatelskejsi a otvorenejsi, ovela viac si vazia nasu pritomnost a akukolvek drobnu pomoc, povzbudzuju nas a ak sa da, diskutuju na rozne temy, snazia sa byt zivi a priatelski. A stale mam aj mojich gitaristov, ktori tiez povzbudia, su hravi a vedia rozptylit. A su tu aj decka, mali polonahi drobci, ktori uz z dialky kricia – Ayeeeeen, alebo Kavajaaaaa (j sa cita ako dz s makcenom, znamena to cudzinec, no volaju tak bielych), male sestricky Alat a Galam (co znamena „pero" :) ) sa pridu pritulit, rodina malej Ajak na mna kyva a krici zo dvora, ziaci zo skoly zdravia, chlapci z basketbalu, alebo futbalu si pridu dat osetrit rozbite kolena... A prinasaju kopec radosti, mnozstvo novej energie a povzbudenia.

Tak chcem povzbudit aj ja vas vo vasich tazkostiach a uistujem vas o mojich modlitbach. Tiez vas prosim, aby ste pokracovali v modlitbach za nas (teraz specialne za zakladnu skolu a komunitu a za silu pre nas vsetkych).
Prajem vam krasne februarove dni a posielam zopar stupnov tepla z Tonj :)
GBY+