Streda 29. 9. 2010, Nairobi

Hlásim sa z Nairobi, hlavného mesta Kene. Včera popoludní sme vo Viedni nasadli do lietadla, smer Káhira. Na letisku v Káhire sme sa dobre zasmiali na tom, ako piati ľudia dokážu pohnúť dav. Videli sme, že na tabuli informačnej svieti "boarding", tak sme sa tam išli pozrieť, hoci tam nestál nik, kto by nás mal pustiť... Ako sme vstali a

rýchlym krokom sme sa pohli tým smerom, zrazu sa rýchlo pohli a nastúpili všetci ostatní, čo čakali okolo :-) Davová psychóza... museli sme tam však ešte chvíľu postáť :-)
Aj ďalší let bol veľmi fajn, ale z Afriky sme pod nami videli len malé svetielka, už bola tma tmúúúca... V Nairobi sme si vybavili víza a už nás tu čakala naša Klárka s Aďou a fr. Sebastiánom. Hneď ako sme si zložili veci u dievčat, išli sme na ranne chvály po ktorých nasledovala omša...Plný kostol chlapcov... černoškov, chlapcov z ulice...
Neverila by som, že hneď uvidím niečo také na vlastne oči. Najprv k oltáru pritancovali chlapci o ktorých som si myslela, že sú miništranti, no vykľuli sa z nich tanečnici :-) za nimi miništranti a kňazi. Omša bola v svahilčine, ale father Eric pridal výnimočne aj zopár slov anglicky, asi len kvôli nám, novým "muzungu"- belochom, ktorých na konci omše aj privítal. Ti chlapci spievali krásne, bolo to úplne super, plné pohybu, života a radosti... Taká skutočne radostne prežitá omša... Potom si s nami mnohí podávali ruky, vítali nás..........
Na raňajky sme mali chlieb a takú zmes čaju a mlieka... :-) chutilo to... noooo, povedzme, že sme to zjedli a aj hlad to zahnalo :-)
A potom nás Aďa uložila oddýchnuť si, aby sme nabrali sily a ona išla po svojej práci do Langaty.... mala by prísť okolo jednej. Potom asi pôjdeme pozrieť jednu rehoľnú sestru, ktorá sa stará o deti z ulice ...
Tak to je na dnes zatiaľ všetko. Tu v Nairobi prístup na internet je, tak sa možno ozvem aj zajtra... v piatok by sme mali letieť do Sudánu....