 |
8.5.2011 Tonj-Sudán Pozdravujem zo Sudánu |
Myslím, že minule som skončila mojimi narodeninami, tým, aké pekné boli. V nedeľu večer nám chlapci pripravili krásny program so spevom, hrou, príhovormi a tradičným tancom. Pri tom sa vedia tak „rozdivočiť“... :) Takže veľká vďaka patrí všetkým vám, ktorí ste si na mňa spomenuli a tu hlavne Monike, mojim chlapcom a celej komunite. Monikine narodeniny sme oslavovali spolu s narodeninami sestry Aquinaty a bola z toho opäť pekná spoločná večera. Dnes opäť začnem tým, ako a čo robíme, keďže rozvrh v škole a naša činnosť sa zase trošku utriasli.
Tak, ráno treba vstať na modlitby a rozjímanie, ktoré začína 6:00. Potom si stíham len zbaliť niečo na jedenie a nachystať niečo pre zvieratá (naša „ZOO“ sa rozrástla – teraz máme okrem veľkého psa, opice a húfu mačiek aj 4 šteniatka) a utekám do školy (spolu s veľkým psom :) ) naladiť gitary na omšu, ktorá je 7:15. Hneď po omši začína nástupom škola. Ako som už spomínala, učím CRE – Christian Religious Education štvrtákov a piatakov. Už sa na mne decká niekedy smejú, lebo keď chcem aby štvrtáci rozumeli, niekedy učím takto: Daughter of Jairus was sick and Jairus asked Jesus to cure her. (Jairova dcéra bola chorá a Jairus požiadal Ježiša aby ju uzdravil.) – nerozumejú, a tak kombinujem s Dinka: Nya of Jairus was thuany and Jairus asked Jesus to deem her. Tak aspoň vedia o čom rozprávam :) No ale učiť piatakov, čo sa nemá robiť pred manželstvom, keď ich je v triede vyše 50, drvivá väčšina chlapcov, z ktorých majú niektorí pomaly 2 metre a do 20 rokov... no nie je to niekedy až také vtipné :) Ale nedá mi nespomenúť zopár perličiek: Jeden štvrták k domácej úlohe-obrázku napísal: Jesus is a good person. (Ježiš je dobrý človek) a piatak ako skutok milosrdenstva na teste napísal: Visit the naked (navštevovať nahých) :)
Po vyučovaní sa vždy nájde kopec ďalšej roboty v škole, momentálne ma čaká prepisovanie testov na skúšky, ktorými bude končiť semester, a potom budem nahadzovať známky, takže sa vraciam akurát na obed, čo je asi okolo 13:30. Potom treba podokončovať papiere, testy, a ak nie, oprať oblečenie, dať si sprchu... 15:00 sme sa začali s chlapcami na ihrisku modlievať ruženec k Božiemu milosrdenstvu a potom vyrážam na gitary. Pred veľkou nocou som mala vyše 20 gitaristov a máme 9 gitár a basgitaru, no momentálne ich chodieva menej, lebo prebiehajú školské športové zápasy a nácviky Don Bosco Brass Band, a tí čo prichádzajú sa prestriedajú. No počas Veľkej noci sme hrávali na 10 gitarách a basgitare a Monika s Williamom na husliach, ale k tomu sa ešte vrátim. Veselé je, že niekedy mám gitaristov aj na 3 rôznych úrovniach a venovať sa treba všetkým primerane. Po gitare sa okolo 18:30 modlievame ruženec a potom už len večerná modlitba, večera, dokončenie práce a spať...
Ako som už minule písala, v sobotu väčšinou varíme, upratujeme, čistíme... opäť gitary...a večer chodíme k chlapcom pozerať film, čo je úplný zážitok, sledovať tie ich komentáre a reakcie.... Nejde ani tak o ten film, ako čas strávený spoločne... a v nedeľu sa zväčša vynoria nejaké papierovačky u mňa do školy, u Moniky WFP... a nezabudnuteľné chvíle s deckami...adorácia.... Aby som nezabudla, Monika po poobediach učí klavír a husle... záujem je taký, že musela veľa ľudí odmietnuť. Takže asi taký je náš program. Väčšinou natrieskaný, lebo každý deň sa nájde niečo navyše čo treba urobiť, vyriešiť, .... Takže naše dni sú plné, no to je dobre, veď sme tu pre niečo...
Pred Veľkou nocou sme začali nácviky spevu a hudby na omše a tiež skupinka mladých začala prípravu na hranú krížovú cestu.
Zelený štvrtok: Do školy sa išlo od štvrtého ročníka nahor. O deviatej začali rekolekcie v hale strednej školy a pokračovalo sa filmom Umučenie Krista a možnosťou vyspovedať sa. Hoci mnohí do školy jednoducho neprišli, hala bola úplne natrieskaná, sedelo sa aj vonku na lavičkách a niektorí pozerali cez okná alebo jednoducho nevideli. No film vnímali veľmi citlivo, čo sa asi spolu s vydýchaným vzduchom podpísalo na odpadnutí jedného dievčaťa. Na stranu chlapcov musím povedať, že sa naozaj snažili jej pomôcť, vyniesli ju von, ovievali a niektorí nám s ňou išli pomôcť do nemocnice, hoci ani jeden nemal ani páru o nejakej prvej pomoci. Svätá omša bola vonku pred kostolom a po nej nasledovala adorácia v krásne vyzdobenej hale za kostolom (a tentokrát žiaden gýč!) až do pol dvanástej. Jediné čo mi tu chýbalo bol Boží hrob.
Veľký piatok: Program začal 9:30 v areáli základnej školy, kde o 10:00 začala hraná krížová cesta. Hrali mladí z našej školy, ale aj z iných škôl v reči Dinka, v kostýmoch, ktoré si sami vyrobili. Prvé 3 zastavenia boli pri škole, ostatné sa odohrávali postupne cez mesto až ku kostolu, kde bolo posledných 5 zastavení. Musím povedať, že to stálo zato a nátresk bol neuveriteľný...prizerajúci ľudia sa išli navzájom takmer ušliapať. Nakoniec bolo ešte požehnanie žiakov a učiteľov jednotlivých škôl aj ostatných prítomných. Obrady veľkého piatku začali o pol štvrtej a mali podobný ráz ako u nás.
Biela sobota: Z misie sme vyrazili už ráno, lebo nás br. Charles pozval na raňajky :) do novej budovy misie, tak sme mu ich pomohli nachystať a o 10:00 začal nácvik spevu. S gitaristami som nácvik natiahla s prestávkou takmer do jednej a potom o štvrtej sme pokračovali, takmer do šiestej. O siedmej začínal obrad svetla pri veľkej vatre pri kostole. Obrady boli podobné ako u nás až nato, že čítania boli len 3 a väčšina omše bola v dinka.
Veľkonočná nedeľa: Prvá omša bola v angličtine, v kostole a gitaristi hrali na 10 gitarách a basgitare, plus Monika s Williamom na husle. Ostali sme hrať aj na 2 omši, ktorá bola vonku, pričom sa k 2 miestnym bubnom pridali aj veľké bicie. No kým sme vyšli z kostola, nezmestili sme sa pod strechu a tak sme niektorí boli na slnku, čo nám dalo zabrať, keďže v tom čase sa teploty pohybovali okolo 45°C v tieni. Na slnku mohlo byť o viac než 10 stupňov viac... a taká 2,5-hodinová omša...
Veľkonočný pondelok: Ak si myslíte, že sme sa oblievačke vyhli, ste na omyle – kedysi sme sa rozprávali o zvykoch a ja som sa preriekla, že u nás existuje niečo také. Čo automaticky znamenalo, že sa nám ušlo trochu vody od br. Charlesa, aby nám nebolo ľúto :) Bolo to na pikniku komunity neďaleko pri Malual Mok, kde sme sa vybrali okolo pol jedenástej a pred štvrtou sme už boli späť, takže sme stihli stráviť večer s deťmi.
Toľko k Veľkej noci, počas ktorej sme dostali veľmi veľa milostí.
Nedá mi nespomenúť ešte piknik chlapcov z internátu, na ktorom sme pred týždňom strávili celú sobotu. Opäť jeden krásny deň s hrami, rôznymi aktivitami, varením pod holým nebom (hlavná kuchárka bola Monika, a kuchtíci niektorí chlapci – išlo im to od ruky) a plný krásnych zážitkov. Napríklad: viete ako rozpučiť cesnak keď nemáte čím? Nakrájate, nasypete ho do umelej fľaše, posolíte, fľašu zavriete a trieskate o strom, kým cesnak nie je najemno... :) Funguje to :) Takže zážitky aj pre nás aj pre chlapcov. Poošetrovali sme odreté nohy po futbale a rozprávali sme sa a rozprávali... Podelili sme sa s nimi o naše myšlienky, o to, prečo sme tu... a oni sa s nami delia o svoje problémy. Ako som už písala, rodiny sú tu všelijaké. Mnohí nevideli svoje rodiny aj 2 roky, no tí čo nie sú ani na internáte bývajú často len tak u kamarátov, celé dni nemajú čo jesť a nikdy sa nesťažujú.... Ich mamy sú prvé, druhé, alebo tretie manželky, ich sestry sa vydávajú (vymenia ich za kravy) niekedy v pätnástich, niekedy vychovávajú deti bez manželov... Nemajú a ani to nebudú mať v živote ľahké. Ale sú takí radostní a hoci o problémoch nie vždy rozprávajú ľahko, sú radi, keď ich niekto počúva. Poctivo sa ma snažia učiť Dinka a už mi dali aj dinkovské meno – Ayen, čo znamená svetlohnedá, lebo vraj taká sa stáva farba mojej pokožky. A ešte to má aj iný význam, myslím, že niečo ako dôveryhodná, spoľahlivá, alebo pravdivá.... Takže najnovšou mániou deciek je pokrikovať na mňa Maňata (výmysel malých futbalistov) alebo ustaz Ayen a sledovať, či na to zareagujem :) Ale starší začínajú meno Ayen používať úplne vážne :)
Ešte k počasiu poviem toľko, že stále je horúco, ale teplomer nám praskol :) Predtým než praskol ukazoval v jedálni okolo 38 stupňov, v tieni aj 46 stupňov, a na slnku okolo 55, lebo tam mu stupnica končí :) No začína sa to zlepšovať, lebo už občas popŕcha. No stále je všade sucho a prašno a pred dažďom veterno. Dážď ale znamená aj škorpióniky, ktorým sa občas podarí vkĺznuť do izby, a tiež maláriu, ktorá chytá ľudí jedna radosť. Momentálne by ste ale neverili, aká strašná piesočná búrka zúri vonku. Nevidno ani na pol metra. O chvíľu začne pršať. A chlapci budú pokojne hrať basketbal a dievčatá volejbal ďalej, len čo im prestane sypať piesok do očí....
No myslím že na dnes by to stačilo. Fotky sa na stránkach objavujú priebežne, buď z Monikinho, alebo môjho foťáku. Takže sa máme celkom fajn, už sa tešíme na Janku, ktorá sa k nám v najbližšom čase pripojí, len opäť a znova prosím o modlitby za nás, našu prácu a zdravie, za naše decká o ktoré sa staráme aj tie, o ktoré sa nám starať nedarí....za pokoj a mier v Sudáne aj v srdciach ľudí.
Ďakujem vám všetkým za modlitby, za to, že na nás myslíte a prosíte za nás tam hore. Prajeme vám radostné a pokojné prežívanie veľkonočného obdobia.
GBY +
Renáta – Ayen a Monika