14. 4. 2013 Tonj, South Sudan

Vsetkych vas pozdravujem z Tonj
Bude to asi otrepane ak sa opat budem ospravedlnovat ze som sa dlho neozvala, vsak? Tak tuto cast preskocim, nech setrim casom a priestorom :) Za posledny mesiac sa toho udialo az az, takze spomeniem co najviac a zvysok si necham na neskor, aby ste mali co citat aj ked

sa nic zaujimave neudeje :)

Myslim, ze zacnem Velkou Nocou. Napriek tomu, ze jej predchadzal 40-dnovy post, bezprostredna priprava sa z roznych objektivnych a subjektivnych pricin trochu oneskorila. Chlapci pripravovali Krizovu cestu, no na nacviky spociatku akosi nik nechodil. Pokial ide o nacvik spevu, sestra pripravila dve nove piesne a mame aj kopec starych, ale decka, ktore su tu nove ich nepoznali. Ale nejak som sa tentokrat kvoli tomu nenervacila, aj ked som niekedy zartom somrala – 5. prikazanie – nezabijes, nezabijes, nezabijes :)

Vsetko sa to zacalo Kvetnou nedelou (Palm Sunday), na ktoru chlapci nachystali palmove listy. Obrady zacali vonku vedla kostola pri kaplnke Panny Marie, kde fr. Shyjan palmove listy posvatil. Tentokrat sme nesli v procesii od starej misie, iba 2x okolo kostola. Navyse bola omsa vnutri v kostole a ludi bolo plno, takze vnutri sme boli natlaceni ako haringy a mnohi ostali vonku.

Od pondelka zacal „seriozny“ nacvik spevu, ktory mal oficialne zacat o stvrtej popoludni a trvat tak hodinu. No kym sa zislo aspon tolko ludi, aby malo vyznam cvicit, bolo 4:20 aj viac a kym dosli niektore dievcata (dost dolezite spevacky), bolo aj 5:45. No chlapci ma uz pat minut po piatej upozornovali, ze „time is finished“ – cas vyprsal. No musim povedat ze deciek sa denne zislo aj vyse 50 a vacsinou sa snazili.

V priebehu tyzdna uz aj na nacviky Krizovej cesty zacalo chodit viac ludi a v stredu sa zhodli, ze vo stvrtok nepojdu do skoly ale budu si pripravovat kostymi (takze mi na dvojhodinovke CRE mozno polovica ludi chybala, ale nevadi, ostatnym som ku koncu pustila kratke video s velkonocnou tematikou a mohli ho pohodlne vidiet na monitore notebooku). No a ked som isla na obed, chlapci mi oznamili, ze bez mojho vedomia presunuli spevacky a „divadelny“ nacvik do kostola. No co s nimi narobim... Po nacviku som sa ledva dovliekla naspat, vypila som asi liter vody s cukrom a troskou kyseliny citronovej, dala som si sprchu a s takto obnovenou energiou som sa vybrala naspat do kostola (este ze omsa zacala neskor). Pocas omse bolo aj umyvanie noh apostolom, pricom za apostolov boli vybrani niekolki nasi aspiranti, katechisti, starsie dievacata od sestier a zopar dalsich. Nikoho netrapilo, ze po glorii by sa uz nemalo zvonit a hrat. Tu sestra chcela, aby Majka na akordeone odohrala vsetky pesnicky a este aj zvoncek zvonil.

Velky piatok – Rano mladi zahrali pri kostole krizovu cestu. A veru si na poslednu chvilu dali zalezat a celkovy efekt bol vyborny. Vojaci v brneniach z kartonu vyzerali ako skutocni a niektore dievcata – zeny Jeruzalemske, naozaj plakali. A hranemu Jezisovi sa usla tiez dost dobra bitka. Obdivujem tieto decka ako aj na poslednu chvilu dokazu podotahovat detaily. Stale som prekvapena ako tazke krize pred kostolom stoja a cudujem sa, ze chlapci nepopadali aj s nimi. A hoci „starsi ludu“ vyzerali skor smiesne a popleteny Archangelo nasadil trnovu korunu opacne (snurkou na zaviazanie dopredu), Krizova cesta bola naozaj strasno-krasna.

Pokial ide o jedenie na Velky piatok, veru som sa aj postila - nejedla som ranajky a na obed a veceru som si dala len ciste spagety s majonezou :) Jeme co mame... Obrady velkeho piatku s uctenim si kriza zacali poobede o tretej, takze sa k veceru naslo aj trochu casu na oddych, kedze doobedie Bielej soboty sa ukazalo dost unavne.

Ja som totiz vyhlasila nacvik o desiatej, ale aktivny Mario uz o osmej, ze aj tak nepridu nacas. Lenze niekto z nas tam musel prist uz o tej osmej, ak by spevaci prisli skor. A tak som trcala v skole od 8:15, pricom decka sa zacali po jednom trusit od pol deviatej. A tak sme presne o 10:00 :) mohli zacat nacvik. No uz 11:05 prisla prva pripomienka o utekajucom case (samozrejme od chalana, ktory dosiel presne o desiatej).
Zvysok dopoludnia a zaciatok popoludnia som stravila takmer ako beznu sobotu – upratovanim, pranim a stihla som aj kratky oddych. Ku veceru sme do kostola odviezli gitary, reprak a vsetko potrebne a pri kostole sme vylozili drevo na ohen. Pred zaciatkom sme stihli niekolkominutovy nacvik a obrad svetla zacal pred kostolom okolo 7:30. Svetla sa zasvietili az pocas slavnostneho spevu Gloria. A cela slavnost bola naozaj slavnostna a velmi, velmi radostna. Vsetci sa tesili zo zmrtvychvstania, vsetci naplno spievali, hrali (gitary, basgitara, el. gitara, a kopec tamburin, triangel, miestne bubny a ine...) a po omsi si navzajom priali radostnu Velku Noc. Vobec nevadilo, ze decka pocas niektorych pesniciek posunuli toninu aj o pol tona, ci 1,5 tona vyssie a ze ja som so sestrou Shanty spievala zalm prakticky bez nacviku. Vsetci spevom, tlieskanim a ramusom naplno vyjadrovali svoju radost a vdacnost Bozej laske. Pri odchode niektore decka, vystavene unave a dlhsim obradom prisli s flaskami k nadobe so svatenou vodou a nie len ze si z nej zobrali domov, ale smadni z nej pili plnymi duskami, akoby to bola „obycajna“ voda :) Este vam prezradim co mi tu v kostole chyba – svatena voda pri vstupe do kostola. Cestou z kostola sme v aute stale vsetci na plne hrdlo spievali aj s deckami a sestrami, ktore prisli na oneskorenu veceru k nam. Velkonocna radost naplnila vsetkych a vyliecila aj unavu a drobne nedorozumenia.

V nedelu sme mali dve omse ako obycajne, samozrejme ze o poznanie slavnostnejsie. Pred obedom sa malo mladym pustit video z krizovej cesty a prezentacia fotiek a videi od Kvetnej nedele, ale Steve niekde bol, video nedoslo, tak sa deckam pustila hudba a neskor ina sada fotiek.

Na Velkonocny pondelok sme opat hrali na omsi, tentokrat len na gitarach a klavese (Majka G.), no na moju velku radost boli vsetky pesnicky v spravnych toninach (aj ked tempo dievcata s bubnami menili aj 2-3 krat pocas piesni). Ale radost stale pretrvavala.
Uplne som zabudla, ze som chlapcom minuly rok (ale az po pondelku) prezradila, ake mame na Velkonocny pondelok zvyky. No Willi s Wilsonom si to zapamatali. A tak ked som mala ruky zamestnane osetrovanim Wilsonovej nohy, Willi mi nalial pollitrovu flasu vody rovno na hlavu (a ja som mala oranzove tricko na modrej sukni ktora pusta farbu). Wilsonovi sa mi cely den darilo ujst, no vecer si na mna uz potme pockal pod stromom s pollitrovym hrncekom vody...a vsetko to skoncilo na mne (teda voda, nie hrncek :) )
Este v nedelu nam fr. Shyjan oznamil, ze si spravime „indoor“ piknik so vsetkymi komunitami aj s chlapcami – aspirantami. A kazdy mal prispiet svojou troskou, co znamena ze chlapci nakrajali maso a kucharky a sestry pol dna vyvarali, ostatni aspon pomohli, alebo okomentovali :) Nebol to sice piknik ale spolocny obed, ale nevadi, chlapcom sa tiez povedalo len o spolocnom obede a myslim, ze aj z toho mali radost.

Nedela Bozieho milosrdenstva – opat sme omsu spestrili hudbou, este stale velkonocnou a vecer pocas adoracie sme sa modlili Korunku k Boziemu milosrdenstvu. A nielen velkonocne obdobie a velkonocne piesne, ale aj velkonocna radost v nas este stale pretrvava. Este spomeniem moje narodeniny spred Velkej noci. Chlapci mi hned rano po omsi zaspievali Happy birthday, gratulovali mi a modlili sa za mna a moju rodinu a aj nejake darceky sa nasli. Navyse ma fr. Shyjan s br. Stevom donutili predniest ranny prihovor a vecerne slovko. A kedze fr. James prave v ten den zorganizoval zabijacku, vsetci vyhlasovali, ze pri prilezitosti mojich narodenin dokonca zabili prasa :) No teraz sa nam tu po dvore tula 5 prasiatok. Som zvedava, komu k narodeninam padnu za obet ony :)

Od Velkej noci a narodenin sa presuniem k skole. Ako som uz spominala, oficialne sa zakladna skola odovzdala statu. No z niektorych zdrojov som pocula, ze to nie je celkom tak, ako sa zda. Do tunajsej politiky sa vsak ja nemiesam a ani nie som poriadne informovana...

Pokial ide o strednu skolu, ta sa otvorila kratko pred Velkou nocou a otvaraciu omsu odsluzil provincial, ktory tu prave bol na navsteve/kontrole :) Takze oficialne som ucitelka na strednej skole :) Ucim S2 (druhakov), CRE (Christian Religious Education). Mam s nimi 4 hodiny do tyzdna, z toho jednu dvojhodinovku. Mam tam 30 chlapcov (z toho je jeden taky mensi, ostatni mozu mat aj okolo 20 a viac rokov) a jedno dievca (ta uz tiez bude mat vyse 18). Momentalne ich ucim nieco o proroctvach a koncepte Mesiasa v Starom a Novom zakone a pod., no ich najviac zaujima, ci Panna Maria bola naozaj panna aj po porode, ci so sv. Jozefom (doslova citujem) „nevyprodukovali“ dalsie deti, alebo ci boli teda manzelia len podla mena, ci sv. Jozef mal aj inu manzelku a ako to ze nie... a ked som sa ich opytala, ake su funkcie manzelstva, tak som sa dozvedela, ze podla ich nazoru (vplyvom kultury) je to „produkovanie“ deti... Ale musim povedat, ze niektori sa naozaj snazia a pytaju sa vacsinou nie preto, aby provokovali, ale preto, aby pochopili, aby vedeli kde a ako su tieto tvrdenia podlozene Bibliou. Pytaju sa, lebo ich kultura im ukazuje iny obraz na rodinu a hoci niektore veci tazko akceptuju, snazia sa hladat pravdu. Musim povedat, ze zatial sa mi uci velmi dobre, v triede je ticho (alebo ze by spali? :) ), ziaci sa pytaju, dotazuju, pisu,... no uvidime ako dopadnu testy.
Dalsou mojou zodpovednostou v skole je oficialne zodpovednost za cistotu, hygienu a zdravie v skole. Takze obcas sledujem, ci niekde nie je neporiadok, posielam decka do nemocnice, osetrim pripadnu bolacku (aj ked to skor pooobede a detom zvonka, nie studentom), urobim kazanie ak sedia v triede v saku, pripadne ich nepustim do marketu ak mi povedia, ze lieky, ktore maju zobrat by ich mohli zabit ak najprv nezjedia porridge (porridge je nieco ako krupicna kasa, ale zo sorghumovej muky, a lieky, ktore mal chalan zobrat boli Paracetamol a multivitamin :) ) Ked mam pravidelnu sluzbu ako ini ucitelia, musim odsledovat pocty ziakov v triedach, davat/nedavat povolenia na opustenie skoly (prvaci chodia najma do nemocnice s bolestou brucha), odsledovat tych, ktori prichadzaju neskoro, vypisovat kroniku, raz do tyzdna mat ranny prihovor,... Ku skole este spomeniem ze okrem otvaracej omse sme mali aj omsu za ucitela Mosesa, ktory pred navratom do skoly zomrel (mal len 26 rokov a dve male deti a tretiaci sa stazuju, ze to je uz druhy ucitel vedy, ktory im zomrel). Minuly tyzden sa konali skolske volby, ktore boli naozaj velmi oficialne, studentskeho „prezidenta“, generalneho sekretara, akademickeho sekretara, zdravotneho sekretara, sportoveho sekretara a kulturneho sekretara. Vsetci siesti su studenti S2 a 4 z nich su navyse nasi aspiranti Santino, Willi, Abraham a Mario.

No ale aby sa nepovedalo ze malo ucim, poobede od pol tretej do pol stvrtej doucujem chlapcov matematiku, potom mam 2 hodiny gitary a hned potom dalsiu hodinu matematiky s chlapcami. Po rannej modlitbe, omsi a ranajkach ucim Davida anglictinu asi tak 1-2 hodiny a potom opat hodinu vecer, tak do pol desiatej. Takze na nedostatok ucenia sa stazovat nemozem, ale musim povedat, ze ma tesi a bavi. Vacsinou je to tu s deckami naozaj radost. Ked spominam Davida, je to jeden z nasich novych chlapcov. Je z Wau a anglicky nevie takmer vobec. Takze ho ucim citat, pisat, pocuvat, rozpravat, gramatiku,... No je to veru niekedy sranda, ked sa mu snazim vysvetlit vyznam niektorych abstraktnych slov. Anglicko-arabsky slovnik kdesi zohnal az teraz, lebo s vykladovym slovnikom alebo vysvetlovanim je to tazko, kedze nerozumie ani zakladnym slovam. Ale bojujeme :) Ma to tu dost tazke, lebo prisiel do podmienok na ktore nebol zvyknuty, nie len pokial ide o jazyk (vsetci dookola rozpravaju dinka a stracaju trpezlivost vysvetlovat v anglictine, ked aj tak nerozumie). No doma sa musel tiez obracat. Jeho otec ma 5 zien a od jeho mamy odisiel ked bola tehotna. Odvtedy ho videl asi len raz. Mama nepracuje, takze rovno zo skoly chodil pracovat a co zarobil rozdelil pre seba, sestru a pre domacnost na varenie. Ked skoncil skolu, chcel sa dat k salezianom, ktori mu pomahali, pricom on cele dni pomahal im – pomahal v nemocnici, v kostole, sil na stroji kostolne pradlo, pomahal s nakupmi, krmil psy v komunitach, poobede vyucoval – pripravoval deti na prve Svate Prijimanie a birmovku,... a teraz ked sa nauci anglicky, mal by ist do prenoviciatu. Minule mi rozpraval ako chytal doma zlodejov – jedneho zlodeja raz uviazal retazou o nohu ku stromu a dal mu vsetko spinave oblecenie co nasiel doma a u brata. Ked zlodej vsetko vypral, David mu dal ranajky, caj, tricko a 10 SSP a povedal mu, ze ked bude estne niekedy nieco potrebovat, nech pride a vypyta si :) Jeho sestra by sa chcela stat salezianskou sestrou, ale mama, bratia a stryko nechcu dovolit. Uz pre nu aj zenicha vybrali.

Pozeram, ze som sa opat rozpisala. Uz len doplnim pre tych, ktori nariekaju ze velkonocne pocasie bolo ako na Vianoce - Pocasie na Velku noc, az na vyssie teploty, bolo aj tu podobne ako na Vianoce :) Ani teraz este prsat poriadne nezacalo, no uz sa objavuju mraky a slabsie burky.

Pozdravuju vas aj vcely – dnes rano som zasvietila a zrazu som ich mala v izbe 6. Pred Velkou nocou mi jedna nechala zihadlo pod okom a viecko mi nadranom napuchlo, nastastie hned aj odpuchlo, tak som sa nemusela pocas Velkej noci skryvat. Takze vam vsetkym prajem radostne a pokojne prezitie zvysku velkonocneho obdobia, i pozehnane vsetky dni, ktore vas cakaju. Myslime na vas v modlitbach a opat vas vsetkych prosime o intenzivne modlitby. Lebo prave vase modlitby su to, co nam tu pomaha a drzi aj v tych tazsich chvilach. Neustale citime Boziu podporu, lasku a ochranu, urcite vyprosene aj vami. A este sa ospravedlnujem za chyby... pisem narychlo... a Word tu nema kontrolu slovenskeho pravopisu :) :) :)
Drzte sa...
GBY+
Renata-Ayen