Srdečne vás všetkých pozdravujem... áno, z domu.
Ani teraz neviem, kde začať, ale asi tam, kde som v poslednom liste skončila...pri ďakovaní.
V prvom rade chcem vyjadriť svoju vďačnosť Pánu Bohu – za čas prežitý v Tonj, za Jeho ochranu a milosti pre nás a naše decká, za možnosť nie len vidieť, ale najmä zažiť

iný svet, svet chudoby, hladu, bolesti, chorôb, ale aj svet úprimnej radosti, túžob a lásky.
Tiež sa chcem poďakovať vám všetkým, ktorí ste na nás mysleli v modlitbách a ktorí ste nás akýmkoľvek spôsobom podporovali. Niektorí v Tonj, nie len decká, ale aj členovia komunity vždy hovorili, že naše modlitby sú veľmi, veľmi účinné, no myslím, že ste to boli práve vy a vaše modlitby boli tým, čo stálo za všetkou našou námahou a modlitbami. Nemôžem ináč len povedať jedno veľké ďakujem... a naďalej prosiť o vaše modlitby, lebo misia odchodom nekončí a verím, že Pán má s nami ešte ďalšie plány.
Viem, mala by som písať častejšie, ale posledné týždne v Tonj  boli naozaj nie len veľmi napĺňajúce, ale aj plné rôznych aktivít a práce.
Po športových dňoch sme si nestihli vydýchnuť a už sme organizovali misijnú nedeľu. Možno sa to zdá zvláštne, keď misionári v takej chudobnej krajine chcú robiť finančnú zbierku, ale podstata je najmä v tom, aby sa ľudia naučili vďačnosti, aby sa naučili nie len prijímať, ale aj dávať, aby vedeli myslieť aj na druhých. Zbierka však nebola obyčajnou zbierkou, to nebolo také jednoduché. Dievčatá z internátu spolu so sestrami mali na starosti kuchyňu, kde sa mohol za symbolický poplatok ktokoľvek osviežiť. Okrem čaju, vody, džúsu a sódy boli v ponuke keksy, mandazi (niečo podobné ako naše šišky len nie veľmi sladké a tvrdšie) a koláč, ktorý upiekla Janka. O. James zas vymyslel dražbu a br. Raju lotériu, do ktorých ceny poskytol o. Henry z vecí, ktoré prišli z Kórey – najmä oblečenie a obuv, ale hlavnou cenou bol bicykel. Chlapci z internátu zas pripravili veľké množstvo súťaží. Súťažiť mohli všetci, ktorí si kúpili zelený lístok. Ten kto vyhral dostal modrý lístok. Za dva modré lístky si u Moniky vytiahli „šťastné číslo“ ktoré určilo, akú cenu dostanú alebo si v mojom stánku ktorý chlapci vyrobili ako pevný zabarikádovaný domček mohli sami vybrať cenu podľa počtu lístkov ktoré mali – od pier a ružencov cez tričká, šaty a detské botasky až po lopty. Bolo to zaujímavé popoludnie, tradične zakončené krátkou búrkou.
Medzitým už bolo potrebné v škole pripraviť testy na záverečné skúšky a tie potom prepísať do počítača. No počítačovo gramotných nás v škole až tak veľa nie je, takže to pre nás znamenalo ďalšiu prácu po večeroch, pričom po škole som vždy 2-3 hodiny trávila zliepaním rán na detských nôžkach, po rýchlom obede nasledovala modlitba ruženca k Božiemu milosrdenstvu, no musím povedať, že sa ho už drobci vedia modliť sami.... no a samozrejme gitary, ruženec, matematika...
Do toho prišiel problém na strednej škole... áno, aj takéto veci sa na misii stávajú... O. Henry oficiálne oznámil, že odchádza a to študentov nepotešilo tak začali protestovať, na čo školu na jeden deň zavreli, čo však z malého problému urobilo problém veľký.
Ešte pred odchodom nás o. Henry pozval na piknik, ktorý spolu s hosťami z Kórey pripravil pre decká, ktoré hrajú v Don Bosco band, takže sme aj s Jankou strávili pekný deň s dievčatami a chlapcami aj s varením, hrami, gitarami, hudbou...No a v pondelok o. Henry vycestoval do Kene a Monika so sr. Shanty do Juby na školenie pre WFP a plánovanie potravinovej pomoci na ďalší rok.
Ďalšiu sobotu sa konal deň učiteľov. Program plný piesní a vďaky pripravili žiaci základnej a strednej školy ako vždy sami, akurát začal namiesto okolo pol deviatej až po jedenástej, keďže v sobotu sa decká veľmi do školy neponáhľali a chceli sa v triedach poďakovať všetkým učiteľom, ktorí ich učia. Pre mňa bol tento deň učiteľov naozaj výnimočný – tam rodičia ani nevedia, že je nejaký deň učiteľov, decká úprimne, spontánne, s vďačnosťou a láskou pripravili nie len piesne, ale aj poďakovania, dokonca darčeky a kvietky z okolitých stromov. Aj moji gitaristi si s trojicou chlapcov z 3. a 4. triedy pripravili pesničku a zakázali mi čo len priblížiť sa k nim s gitarou :) Láska, pozornosť, starostlivosť, venovanie času, vedomostí a zdieľanie talentu, to je to, čo tamojšie deti nemajú a čo si vážia. Väčšinou svoju vďačnosť vyjadria nečakane, nesmelými slovami, drobným kvietkom, slzami, objatím...
No a potom čas bežal akosi rýchlo v znamení školy, opakovania a prípravy testov... A napriek tomu, že moje plány boli iné a dúfala som, že v Tonj ostanem ešte niekoľko mesiacov, napokon ma tam Janka s Monikou nenechali samú a vzali ma domov na prázdniny.... Na rozlúčku nebolo veľa času, no tí čo stihli, prišli, dokonca v čase keď mali ešte spať, v čase keď mali byť v škole...
Takže ak ma teraz budete hľadať, nájdete ma doma... po 14 mesiacoch v Afrike, po najdlhšom, najteplejšom a najkrajšom lete, aké som zažila, po nádhernom čase s deťmi a mladými v Tonj si idem na chvíľu odpočinúť, nabrať sily, zregenerovať zdravie. A uvidíme. Ak sa deti budú modliť tak úprimne ako ich  poznám a tak intenzívne, ako mi napísali v listoch na rozlúčku a ak to bude Božia vôľa, verím, že sa k nim o chvíľu ešte na pár mesiacov vrátim. O. James sa vyjadril, že nás čaká, br. Raju chce do školy slovenských učiteľov a mnohí sa vyjadrili, že takú obetavú lekárku ako Janka ešte nestretli. A tu nesmiem zabudnúť na moje osobné poďakovanie Janke a Monike, za čas ktorý sme strávili spolu, za pomoc a obetavosť, ktorou ma neustále zahŕňali aj napriek mojej tvrdohlavosti a napriek tomu, že som si na ne popri deckám nevedela nájsť čas.
Vo všetkých rozlúčkových listoch od detí sa opakuje aj veľká vďaka a pozdravy pre našich rodičov, rodiny, pre ľudí z našich miest a dedín, pre Savio, ľudí zo Slovenska a pre všetkých, ktorí sa zaslúžili o to, že sme mohli v Tonj rozdávať ich lásku...spolu so želaním Božieho požehnania a  prosbou aby sme sa vrátili. Chlapci i dievčatá vám ďakujú za pomoc a lásku, ktorú ste im dali cez nás.
Takže ešte raz a nie posledný krát – za všetko vám ďakujem a verím, že najbližší list vám opäť napíšem z Tonj.
Nech vás Pán požehnáva, nech vás sprevádza Panna Mária a ochraňujú vaši anjeli strážni.
Pozdravujú vás Renáta-Ayen, Monika-Achol a Janka-Aluel
GBY +