k sestre Mary Jane. Tá mala aj iných hostí, takže program pre nich sa spojil s rozlúčkou s nami: vychutnali sme si spevy a tance detí a dostali sme od nich niekoľko listov. Hneď potom sme mali vyraziť na večeru do Langaty, no o. Sebastian zmenil smer a vzal nás do Giraffe centra. Už síce bolo zatvorené, ale ešte stále sme mohli niekoľko žiráf kŕmiť cez plot priamo z ruky... no skončili sme poriadne oslintaní :-) Potom ešte okolo nás prechádzali žirafy z jednej ohrady do druhej a my sme sa ponáhľali do Langaty, kde nás už chlapci čakali s pesničkami a Gideon v zástere vaľkal cesto na chapati :-) Chlapci boli úplne úžasní, zaspievali, dali nám kvety, King Wenson dokonca predniesol prejav, v ktorom poďakoval nám, o. Makariosovi a podporovateľke Bosco Boys, ktorá bola s nami a privítal ostatných návštevníkov. No po večeri nasledovala neľahká rozlúčka. Viacerí nemohli udržať plač... veď najhoršie je opustiť opustené deti...

Na druhé ráno sme sa rozlúčili so Simonom a Philipom (ten odniesol Monikin 36-kilový kufor na hlave až k autu) a o. Sebastian s Lucy nás vzali na letisko. Tam sme sa zoznámili s lekárom a sociálnou pracovníčkou, ktorí tiež leteli s nami do Rumbeku. Už som skoro zabudla, ako je tu horúco. Momentálne je cez deň aj vyše 40 stupňov, v noci môže byť 30, fúka horúci vietor a prach a piesok sa natisnú úplne všade. Pravidelne tu mávame pieskové búrky – všetko dookola je zlatisté, všetko lieta a do tváre nás švihajú vrstvy piesku. Čiže najprv sa človek kompletne spotí, potom ho to obalí pieskom ako rezeň na vyprážanie, a potom sa praží ďalej :-) Nečudo, že keď periem, môžem nohavice vypláchať 4 krát a stále z nich tečie piesková voda. Všetko naokolo je suché, zaprášené a opieskované. Keďže je mangová sezóna, môžeme sa dosýta najesť tohto ovocia (mali by ste vidieť, ako ich deti zrážajú kameňmi, alebo oberajú dlhými palicami), ale to zas znamená zvýšené množstvo múch. No aspoň komárov teraz veľa nie je a ani škorpióny sa neobjavujú.

No vrátim sa k nášmu príchodu. Na letisku sme sa nemuseli ani veľmi obzerať a zbadali sme vysokánsku chudú postavu „malého“ Johna a vedľa neho Arkanjela. Napriek všetkým sudánskym zvykom a predsudkom nás od radosti  vyobjímali a pomohli s batožinou, takže vďaka nim a br. Charlesovi sme sa z letiska dostali pomerne rýchlo. Aj ďalšie privítania boli super – v Tonj pri kostole som ani nestačila poriadne vystúpiť z auta a dvojmetrový James ma zdvihol do vzduchu... ach, to je už len úcta k učiteľke gitary :-D Aj ostatní nás srdečne privítali.

No hneď sme sa aj pustili do práce. V Tonj totiž bolo stretnutie saleziánov z celého Sudánu a otcovia sa nechceli veľmi spoliehať na kuchárku, tak sme pod velením sr. Teresiny chystali raňajky, umývali riady a podlahy, varili obed, umývali, varili večeru, umývali.... atď. a k tomu treba pripočítať Monikine papiere pre WFP, moje školské zoznamy, registráciu žiakov v škole, gitary, spoločné modlitby a privítacie programy s otcami, omšu v Babcok, prípravu piesní na omše.... a opäť spoznávanie nového – Fabrizio tiež odišiel, chlapčenský internát presťahovali do starej budovy strednej školy, prichádza niekoľko nových detí, sestra Tereza sa vybrala do Chartumu (no vymodlili sme jej skorý návrat – namiesto po 2-3 mesiacoch sa vrátila po 3 dňoch :-) )... Vo dvore máme okrem psa, ktorý chodieva každé ráno ku kostolu na omšu :-) už aj opicu Amigo, ktorú občas niekto ukradne a donesie späť a ja som dostala mláďatko dikdika, či akého to tvora, ktoré niekto našiel v lese, no bolo maličké a hoci pilo mliečko, po niekoľkých dňoch skapalo.

Ďalší týždeň sme začali úplne vážne v škole. Prvý deň boli začiatočné oznamy, delenie do tried a upratovanie, druhý deň omša a oslava (za obeť padli dve kravy) pri príležitosti otvorenia novej budovy strednej školy, tretí deň rozdávanie zošitov... pomedzi to a tiež poobede som spolu so sr. Justine alebo br. Raju opäť registrovala ďalších žiakov, opravovala testy, písala zoznamy.... všetko sa to tak trochu natiahlo, lebo ešte stále tu nie sú úplne všetci učitelia... no veď sme v Sudáne :-) Ale už fungujeme naplno a tí, ktorí ukončili 3. ročník secondary school budú robiť nasledujúce dva týždne skúšky na štátny certifikát. Tak prosím o modlitby aj za nich, konkrétne špeciálne za Assuntu, Angela a Arkanjela.

Takže môžem povedať, že som učiteľkou C.R.E. (Christian religious education). Učím štvrtákov a piatakov, ktorých je v triede priemerne okolo 60 (predstavte si kontrolovať toľko zošitov alebo testov). Učím po anglicky, až nato, že niektorí štvrtáci angličtine ešte úplne nerozumejú... a to si nepredstavujte štvrtáčikov a piatačikov ako u nás... sú starší, možno niektorí majú aj 16-19 rokov, niektorí sú vysokí možno 2 metre... ale neverili by ste, ako vedia byť (niekedy :) ) ticho :) počujete aj jaštericu prebehnúť popod lavice a prispatého netopiera šuchotať pod tabuľou... Takže sa učím hovoriť dinka :) Vždy vopred si zisťujem, ako sa povedia niektoré kľúčové slová, aby som deťom vedela povedať, že storm (búrka) je yom, gift (dar) mioc, fear (strach) rioc, body (telo) guop, jealousy (žiarlivosť) tiel..................Systém v škole je trochu iný ako u nás. Vyučovanie začína (my sme už po modlitbách, omši a raňajkách) 7:55 nástupom všetkých žiakov s modlitbou a oznamami, v pondelok aj so spievaním hymny. Vyučovanie začína  8:15, 20-minútová prestávka je po prvých troch hodinách, ináč prestávky nie sú.

Takže doobedie trávim vyučovaním a pokračujem inou prácou v škole. Pasovala som sa za „sekretárku“ riaditeľa br. Raju :-) čo znamená, že v škole pomáham registrovať posledných oneskorencov, opravujem testy, robím najrôznejšie zoznamy žiakov, prepisujem testy, zoznamy a veľa iných vecí do počítača ... čoskoro ma asi čaká príprava ID kariet pre stredoškolákov, tvorba nových zoznamov žiakov, ku koncu trimestra budem prepisovať záverečné testy a opäť vpisovať výsledky... Takže po hodinách s deťmi ide o trochu inú misijnú pomoc (hoci počítač nie je moja silná stránka, tu sme s Monikou majstri sveta :-) ) Pokiaľ nemám práve prácu s počítačom pre školu, nahrádzam ju prácou v rádiu, alebo tým, čo je práve potrebné. Napríklad minule som pred testom doučovala angličtinu a matematiku, niekedy treba niečo umyť, vyčistiť, nachystať pesničky na omšu alebo adoráciu,....

Potom sa opäť vraciam k deťom, tentokrát k tým veľkým – ku chlapcom - gitaristom. Musela som opustiť moju „gitarovú triedu“ pod holým nebom, kde sme sedeli na doske položenej na tehlách, pretože chlapčenský internát (nepredstavujte si ho prosím ako internáty u nás :-) ) sa presťahoval do starej budovy strednej školy a chlapci nemajú dovolené odchádzať, pričom chlapci „zvonka“ prísť môžu, takže momentálne gitary okupujú jednu skriňu v areáli strednej školy a tam aj hrávame, sediac pekne na betóne, hoci včera sa tam už objavili 2 lavičky. Predtým chlapcov od sedenia boleli kolená (majú dĺĺĺhéééé nohy), teraz ich zas vraj bolí tá časť tela na ktorej sa sedí :-) Takže opäť... niečo ich naučiť, ale hlavne byť s nimi a ukázať im, ako riešiť problémy so snahou a vierou... občas pochváliť, občas napomenúť, občas vysvetliť, otvárať obzory, odpovedať na mnoho otázok, o ľudskom vnútre, o živote,... malých si pritúliť a komunikovať s nimi aspoň rečou srdca....poumývať špinavých drobcov, poutierať nošteky, utrieť slzy....Medzi tým všetkým Monika papieruje veci pre WFP, a to ani nehovorím, že tento týždeň kamióny privážali jedlo na celý rok pre školy, nemocnicu a leprosárium a Monika to musela všetko odkontrolovať.....

V sobotu máva kuchárka voľno, tak treba navariť... a kto je na to vhodnejší, ako slovenské dobrovoľníčky :-) Takže okrem iných povinností treba stíhať aj to, no myslím, že nám to zatiaľ ide... tuším sa v tom Sudáne aj variť naučím :-) No a práve minulú sobotu, prikvitli návštevníci z dobrej noviny ... takže sme mali taký celkom slovenský obed, keďže sme sviatočne vypražili kurča (strúhanku vyrábala Monika – z chlebových placiek urobila hrianky, ktoré jej Fidelis pomohol nadrobiť) a uvarili pučené zemiaky a ryžu (tu ju treba vopred prebrať od chrobáčikov a tie čo nevyberiete, vytopíte.... no kým sa vám to podarí, do cibule sa vám nasťahujú mravce... a pozor na múku – chrobáčiky treba preosiať, čo ju však nezbaví „vône“ z kontajnera v ktorom ju skladujeme.....a ešte pred varením treba z umývadla vyhnať 10-centimetrovú jaštericu, 3-4cm veľké šváby a pavúka veľkého ako lyžica a počas varenia vyháňať z kuchyne kuriatka a opicu :-).

Aj túto sobotu sme varili slávnostne... teda musím povedať, že Monika varila. Ja som stačila len experimentovať so zemiakovými plackami... a Fidelis nám robil kuchtíka.... No celkovo som mala veľmi pekný deň – krásnu narodeninovú oslavu... vďaka Pánu Bohu, Monike, celej komunite, mojim chlapcom....a vraj program s chlapcami má pokračovať aj dnes....uvidíme :-)  Včera boli za mňa prosby počas modlitieb a omše, každú chvíľu mi niekto spieval Happy birthday, chlapci mi tiež spievali, gratulovali, dostala som od nich krásny pozdrav, od br. Charieho darček... spolu s o. Jamesom, ktorý ma narodeniny dnes (presne o 35 rokov viac než ja) sme rozkrojili koláč.... No chcem sa aj vám všetkým poďakovať za všetky priania a modlitby, za to, že na nás myslíte.

Takže ako vidíte, ani času na písanie nie je ktovie koľko... ospravedlňujem sa za to, ale som neustále zaneprázdnená a to je dobre... Dúfam, že z môjho času bude mať aspoň niekto úžitok....

Takže sa s vami opäť lúčim, prajem vám krásny, požehnaný jarný čas pôstu, prosím vás aj naďalej o modlitby... sú pre nás veľkou posilou...

Pozdravujeme vás všetkých a myslíme na vás :)

Renáta a Monika

GBY +