Južný Sudán - Tonj, 7. 3. 2013

7. 3. 2013 Tonj, South Sudan

Pozdravujem vas vsetkych z este stale ciastocne prazdninoveho Tonj.
Hoci februar je o nieco kratsi nez ostatne mesiace, pre mna bol celkom zaujimavy, takze asi bude nacase opat sa s vami podelit o niekolko zazitkov.....

Naposledy som pisala pred sviatkom svatej Bakhity. Predchadzalo mu len zopar nacvikov s gitaristami, s 3-5 spevakmi (resp. spevackami + vratnikom na misii sestier :) ) a tymi nasimi asi 9 aspirantami, a tak to aj vselijako vyzeralo :) ale pesnicka o svatej Bakhite nam vysla a oslavili

sme... neskor poobede aj posedenim pri caji (a pizzi!!!) u sestier FMA.
V tom case mi pisal fr. Miro z Rumeku – knaz a zaroven solarny technik, slovak – ci nechcem ist s nim do Gordhim, ze tam ide montovat solarny system na porodnicu, z projektu za ktory je zodpovedna Monika. A tak som sa zaliskala fr. Shyjanovi a po otazkach typu ci nemam nejaku surnu robotu som dostala povolenie na vylet, juchuuuu :) A tak sme v pondelok po slovenskej omsi nasadli do auta napakovani ako sardinky spolu s lekarom, ktory isiel zaucat porodnu asistentku do tajomstiev ultrazvuku. Cestou sme sa zastavili vo Wau, medziinym aj na obed v miestnej restauracii pred akym varuju vsetky informacne clanky o vyletoch do tropickych krajin. Ale pozehnanie knaza zaucinkovalo a zda sa, ze nam z masa s chlebom a surovou zeleninou nic nebolo. Do Gordhim (asi okolo 300 km) sme sa dohrkotali zivi a zdravi – po 10 hodinach cesty (vratane zastavky vo Wau).

 

Tam nas privitala Wanda z Polska, ktora je tam za nemocnicu zodpovedna. Nemocnica je v porovnani s nasou velka, ma niekolko budov a neviem, co vsetko sa tam lieci, len viem, ze skraja je oddelenie TBC. Ubytovanie sme mali v domceku ktory je cely z plechu. Nastastie sme sa v nom nezdrziavali cez den, lebo vtedy bola este aj plachta na posteli horuca. Takze opat som cez den namocila tricko a satku a tak obliekla. A potom som uz len skuvinala, ked mi nahodou sypali obitu omietku rovno na tu mokru satku na hlave. Navstevnikom mojej izby bol pavucisko, taky obrovsky, akeho som v zivote nevidela (ked neratam tarantuly na vystave) a rano a k veceru sa po dvore compoundu prehanali opice. Mali sme tam aj pitnu vodu, ktora prevarena a prefiltrovana chutila ako kozka na prevarenom prikysnutom mlieku, ale zas jedlo bolo fajn – najma kurca, pizza a masove rozky upecene v peci vyrobenej z plechoveho suda. Ved som si aj opat vysluzila komentar o tom ako vela jem a kam sa to do mna vprace :) WC na statie a sprcha boli spolocne – vonku vo dvore, elektrina bola len cez den, lebo solarne panely nedobijali nefunkcne baterie. Takze vecerali sme uz pri svetle bateriek, potom sme este chvilu posedeli a fr. Miro pre nas sluzil kazdy vecer omsu v slovencine. No vedla nemocnice bol aj kostol, z ktoreho som na popolcovu stredu sediac na streche pocula pesnicku k Duchu Svatemu v dinka – Yin Wei Santo.
A co som robila? Mojou ulohou bolo: prinasanie a odnasanie cohokolvek, zapinanie a vypinanie generatora, odizolovanie a izolovanie kablov, drzanie a podavanie, priprava objimok a uchytiek na kable na steny, drzanie a prenasanie rebrika, dotahovanie skrutiek na solarnych bateriach a solarnych paneloch,.... a tak, co bolo treba... Najvacsia sranda bola v utorok na streche, kde som sa musela nasukat do minimalneho priestoru pod solarne panely a tam zospodu podotahovat vsetky skrutky, pricom som sa rozcapena ako zaba drzala chodidlami na skrutkach strechy a posuvala som sa len po chrbte a po hlave :) Pomedzi to som sa vo volnych chvilach rozpravala s prizerajucimi sa detusikmi (no rozpravala, oni nevedeli anglicky, ja dinka, takze to bola konverzacia na urovni Ako sa mas? Ako sa volas? Si chory? Sestra je chora? Mala sestra? Byvam v Tonj, volam sa Ayen. Nemam peniaze. Jedny (topanky) a dost... :) ), spievala som s nimi svetoznamu pesnicku od Shakiry a naucila som ich spievat dinka pesnicku Yesu anhiar ok – Jezis nas ma rad.
A videla som aj 3 babatka na ultrazvuku. Pravdupovediac, nic by som tam sama nerozoznala, akurat tak rebra :) Buduce mamicky boli mozno tiez udivene, ze to moze byt ich dietatko – hlava, brusko,... jedna z nich dokonca vyjadrila nespokojnost ked sa dozvedela, ze caka chlapca – uz ma 5 synov a ziadnu dceru – nebudu kravy a za co synov pozeni?
Cestou naspat sme sa opat zastavili vo Wau, tento krat sme jedli v etiopskej restauracii jedlo, ktore vyzeralo ako velka biela placka kyslastej chuti s malymi bublinkami a s bylinkami, s masom a nejakou omackou. Tusim sa to volalo indzera (makke dz). Tentokrat sme cestu zvladli za nejakych 7 hodin. No a privitanie chlapcov Tonj stalo ako vzdy za to :)
Na druhy den – v nedelu som este varila haluskovu polievku, nech si este fr. Stan a fr. Miro pochutia na niecom slovenskejsom :) a poobede sme sa boli prejst pri rieke. Tam som sa opat utvrdila v tom, ze moda sa aj tu meni. Este nedavno tu dievcata skakali do rieky len v sukni. Ani teraz to sice nie su plavky ale suknu vymenili za nohavicky ozdobene tymi krasnymi koralkovymi opaskami, samozrejme este stale hore bez. A jedno z tychto v podstate dospelych dievcat ma zavolalo k nim a pytalo sa na skolu a podobne a ponukalo ma, nech si zaplavam s nimi. Ze mam oblecenie uz na adoraciu? Nevadi, tak nech sa vyzleciem :)

Kedze br. Joseph v pondelok isiel do Wau, s Dhanyou sme vyfasovali zodpovednost za chlapcov. Nastastie ich este nebolo vela a rozvrh taky prazdninovy, tak sme to dva dni nejak zvladli – dozrela som na nich pri dennych pracovnych povinnostiach (popri tom som im opat pozasivala nejake nohavice a koselu) a vecer sme im pustili video – jeden den take poucne, druhy den to bola asi najstrasia verzia King Konga na svete :)
Podarilo sa nam presvedcit brata, aby sme mohli vycistit velku, asi 20-25 litrovu nadobu na vodu. Voda na boardingu totiz vobec nevyzera pitna a tak chlapcom napustame vodu z filtra a oni si ju potom odnesu. Doteraz sa Majka natahovala s bandaskami, no napustit a preniest jeden sud je jednoduchsie nez napustat bandasky, ktore aj tak nemaju vsetci.

V dalsich dnoch sme si nasli trochu fyzickej prace – s Majkou B. a Dhanyou sme vyumyvali solarne panely na nasej streche, natrela som vrzgajuce tycky na vsetkych dverach a pod...
Minule som spominala, ze zlodeji kazdy druhy den vykradaju skolu a od miestnych autorit sme sa vela pomoci zatial nedockali a tak neostavalo ine len vystahovat zo skoly co este nestihli pokradnut. Prestahovat kancelarie, to bolo sice namahave, ale nic specialne, horsie bolo ked sme stahovali sklady – najma sklad s ucebnicami bol zasypany potkanimi a netopierimi ho... s prepacenim. Vdychovali sme centimetre prachu, az tak, ze ked sme si neskor vysmrkali nos, vreckovka bola cierna. Neviem ci napad to bol vylozit na navyssie police krabice plne nasad na motyky a dalsie krabice s pangami (nieco ako maceta). No a bolo treba poskladat aj krabice so zositmi, ktore chlapci stojaci na policiach podavali aj so vsetkou spinou, prachom a ho... na moju hlavu a ja som ich ako nejake dinka dievca vynasala von, teda nie celkom ako dinka, lebo oni si naklad na hlave nepridrziavaju rukami :) Nikdy v zivote som nebola taka spinava, bola som uplne cierna ako kominar...
Iny den sme sa s chlapcami vybrali na firewood – drevo na varenie, stojac na zadnej casti pick-upu. Skoro mi oci odleteli pri tej rychlosti. A naspat som sa viezla na streche, sediac chrbtom dopredu...juchuuuuu, az na tie skrabance od konarov po nohach :)
Medzi moje vtipnejsie aktivity patrilo krmenie jezkov :) Pod kontajnerom si totiz zila jezkovska rodinka no pri presuvani kontajnera bola mama jezica zavrazdena upucenim, ale Markovi sa podarilo zachranit aspon 5 malickych jezkov. A tak sme sa o ne chvilu starali. Na internete som sa sice docitala, ze jezkovia by mlieko pit nemali, no nic ine ako mlieko a vodu nechceli, a aj to mlieko sme do nich museli nalievat striekackou. Starali sme sa o ne spolu s Markom zopar dni, kym sa nevybrali na outing a z prechadzky sa uz nevratili, aj ked ich vraj ktosi neskor videl  tulat sa popri plote.

Musim sa este vratit ku skole. Pokial ide o zakladnu, chyba este vyjadrenie provinciala, no saleziani sa rozhodli skolu vratit statu. Kedysi to bola totiz statna skola. Saleziani ju koncom vojny zrenovovali a viedli az doteraz. No nedavno miestne autority zahlasili, ze by chceli skolu spat. Pravidelne kradeze uz ani zdaleka neposobia ako cinnost niekoho kto je hladny, ale ako provokacia a tuzba ruinovat. Okrem toho niekto povylamoval dvere na niektorych triedach a okoloiduci ich pouzivaju ako verejne toalety. Miestne autority sa k nejakej podpore nemaju a pripadne chytenych zlodejov po niekolkych hodinach alebo na druhy den pustia. Da sa v takych podmienkach otvorit skola? Chcelo by to dalsie investicie a saleziani sa rozhodli radsej investovat do vlastnej skoly. Uvazuju o tom postavit skolu a otvorit zopar rocnikov na buduci rok a tuto skolu chcu vratit statu. No na stretnuti s miestnymi autoritami sa druha strana tvarila ze o nicom nevedia, ze nik nevyhlasil, ze chcu skolu naspat, hoci o tom existuje nahravka z radia. Tvrdia, ze nie su pripraveni prevziat a otvorit skolu. Nemam ani tusenia co so zakladnou skolou bude.
Pokial ide o strednu skolu, minuly tyzden sme registrovali studentov do druheho a tretieho rocnika (ja som nahadzovala do pocitaca) a buduci prvaci si mohli vyzdvihnut prihlasku a priniest ju vyplnenu so vsetkymi udajmi, komentarom od riaditela z byvalej skoly a fotografiou. Ja som opat nahadzovala mena do pocitaca a vypisovala blocky. Medzitym jednemu chalanovi chybal komentar riaditela a tvrdil, ze riaditel odmietol napisat mu komentar, lebo nechce aby isiel na inu skolu, kedze ich skola tiez otvara prvy rocnik strednej. No ostatni z tej skoly komentar riaditela mali, akurat sme si vsimli rozne rukopisy. Brat Steve sadol na motorku a zasiel za riaditelom, ktory ukazal, ktory rukopis je jeho. A tak sme zistili, ze vyse polovica studentov z danej skoly ma komentar ktory si napisali sami alebo niekto iny... Na prijimacky nam prislo okolo 100 deciek (to som s chalanmi najprv musela vyzametat a pripravit triedy) a prijat by sme mali okolo 45, aj to vratane tych co rocnik opakuju (asi 13). Tento tyzden mi teda polovicu pondelka zabralo dozorovanie na skuskach, pol utorka opravovanie a stredajsie rano nahadzovanie znamok.

Poobede stravim hodinku s chlapcami pri studiu, potom treba niektorym ukazat ako maju poriadne vycistit stoly, okolo stvrtej idem na gitary, potom ak stiham, opat study s chlapcami, vecerna modlitba, vecera, nocna modlitba a kedze brat vymyslel, ze po nocnej modlitbe sa maju ucit v tichosti, odchadzam z boardingu. Ak netreba dokoncit nejaku robotu a v pripade ze mame internet (tiedo dni su s nim problemy, nabieha az v noci a vypadne skoro rano), na chvilu sa pripojim, dam si sprchu a zakotvim v posteli... az do 5:45 rano :) V piatky mavame teraz pocas postu krizovu cestu v kostole (potime sa vsetci do jedneho), v soboty dotahujem nedotiahnute alebo len nieco upratujem a cistim + gitary poobede a Jesus Youth vecer, nedela je oddychovejsia, da sa porozpravat s chlapcami, pripadne pozriet nejaky film s gitaristami + gitary a adoracia. Minulu nedelu adoraciu viedla sr. Shanty, kedze obaja otcovia odisli uz rano do Juby a maju sa vratit az v najblizsich dnoch.
K novinkam patri to, ze Akec, ktory tu pracuje na misii sa ozenil, teda vlastne zaplatil kravy za dievca a vzal si ju domov...stale mu hudiem do usi, ze sa ma ozenit aj v kostole, no uvidime ci z toho nieco bude. Jeden vecer sme spolu s otcami, sestrami a chlapcami isli k nim domov pomodlit sa ruzenec a pozehnat domacnost.
A tak si tu zijeme. Navonok sa vztahy v komunite o poznanie zlepsili, no posepky a potisku sa nadalej intriguje... akoby nieko zavidel zdrave kamaratstva a snazil sa ich znicit a rozvratit. No verim, ze s Bozou pomocou sa vsetko da dohromady.
K pocasiu poznamenam tolko, ze vecer okolo pol deviatej teplomer ukaze takych 36 stupnov (a to je uz dobru hodinu tma). Do rana teplota klesne na 28 a do poobedia vystupi aj na 41 stupnov v tieni.

Co vam este napisat? Hadam by aj stacilo, uz aj tak je to dost dlhe... mate co citat dalsi mesiac :) No mate sa aj za co modlit. Vase modlitby nie len potrebujeme, ale aj citime a dakujeme za ne.
Nech Pan opatruje, pozehnava a chrani vas aj vase rodiny.
Pozehnany cas postu. Myslim na vas v modlitbach.
GBY+
Renata - Ayen