Ako si Janka myslela, ze vidi smetiarske auto, Ako ucime chlapcov po Slovensky, Ako odpovedaju ziaci na otazku, co je najvacsi dar od Boha (krava, mango)....
Ine pribehy by boli asi tiez zaujimave – Ako ucim stvrtakov, kde je takmer 70 ziakov rozneho veku v triede, Ako sa snazime nacvicit nejake pesnicky na Velku Noc, Ako teplo nam je....
No niektore su na zaplakanie – Ako siedmacka vyrabala a predavala alkohol aby si zarobila na skolu a internat, Ako chceli rodicia siedmaka ozenit a ked odmietol, odmietli mu dat peniaze na skolu, Ako sa John modlil Otce nas v tazkych casoch, Ako niektori osmaci nespravili prijimacky, Ako sa rodi tuzba po pomste...
Ani neviem, cim zacat... Asi sa musim najprv ospravedlnit tym, ktorym nestiham odpovedat na maily, alebo odpovedam dvoma troma vetami... jednoducho nestiham... ale ked sa dostanem na internet tak vsetky vase maily citam......Aj teraz hoci sa pokusim upravit a poslat nejake fotky, obavam sa ze nestihnem... a aj tak dnes zatial nie je signal...... no tak sa predsa chtiac-nechtiac dostavam k dennemu programu:
Ranne modlitby mame spolu s aspirantmi 6:15 (vstat na rozjimanie, na to uz sily nestacia), takze predtym treba vstat a dat sa do poriadku a prejst do kaplnky v novej budove (br. Peter ju ide vymalovat... nedavno do nej priniesli nove vecne svetlo k bohostanku - blikajuce cerveno modre... vyzera ako majak na policajnom aute, akurat ze nehuka :) ). Po modlitbe mame vyse pol hodiny casu (niekedy sa da stihnut nieco oprat, dopripravovat,....aj ked niekedy mi pride ze je lepsie neprat ako prat, kedze voda je najcastejsie trochu cerveno-hneda, ale vdaka teplu je neustale horuca). 7:15 je omsa v skole, hned po nej 7:55 nastup... po nom zdrhame na ranajky a vraciame sa do skoly pred deviatou. Tento rok ucim iba stvrtakov, 4A a 4B. V kazdej z nich je takmer 70 ziakov rozneho veku, od mozno 9-rocnych, az po velkych chalanov, ktori mozu mat vyse 20, na cele maju vyrezane ciary a chybaju im spodne zuby. Okrem tychto hodin travim cas v skole “papierovanim” – takmer vzdy sa najdu nejake zoznamy alebo testy a pod., ktore treba doplnit, prerobit, prepisat.... Po skole 12:10 otvaram moju “nemocnicu”. Niektori drobci prichadzaju s drobuckymi skrabancami, ini s velkymi hnisavymi ranami po pade z bicykla, lezeni po strome,.... No a potom idem na obed. Po obede je trosku volna na oddych, aj ked pravdu povediac posledne dva tyzdne som tento cas stravila s osmakmi pripravou na prijimacky na strednu skolu. William bol prvy z 94 zucastnenych a Mariovia tiez urobili “interview” na prvy krat, no Santino a Abraham az na druhy...a boli aj taki, ktori nepresli vobec. O stvrtej zaciname gitary, pripadne nacvik na Velku Noc (odhadujem, ze na ne chodi 80-120 deciek, samozrejme este sa nam nepodarilo zacat s meskanim mensim ako polo hodiny), 6:15 mame ruzenec na misii, potom 7:30 vecerne modlitby v novej budove, po nich veceru a ruzenec na boardingu. A to by bolo na taky bezny den vsetko, keby nie osmackej matematiky a potreby dotiahnut co sa cez den nestihlo. Samozrejme treba pocitat s krizovou cestou v piatok a inym programom pocas vikendov. Janka zabera v nemocnici, poobede uci pocitace zamestnancov nemocnice, lieci aspirantov a cisti Wilsonovi velku ranu na nohe, ktoru uz ma pol roka. Monika poobede uci klavir a spolu s Jankou rozbehli projekt opat s nejakou potravinovou pomocou, vo volnych chvilach varia alebo pecu...
Ked sa vratim k spomenutym pribehom, neviem preco si rozne zvery vybrali prave moju izbu ako najlepsie miesto v prefab. house. Skorpiona som tu mala zatial len jedneho (susi sa v gitarovej miestnosti, ale mu uz noha odpadla, takze ho asi domov nedonesiem :) ), ale pavukov je vzdy neurekom a dva druhy mravcov si tu s oblubou stavaju domceky, chodbicky a ine architektonicke diela, tusim vyhnali aj jasterice. Kvoli mysiam, ci potkanom, zabe a inym tvorom som si pod dvere strcila jedny Jankine stare nohavice, ktore su uz poriadne obzrate. Hlodavce sa uz zopar dni neobjavili, asi preto, ze Santino jedneho z nich ubil k smrti, inemu som pristikla chvost pod umyvadlo a v krabicke od masla som ho vyhodila von. No zabu nic netrapi a vyhadzujem ju z kupelne takmer kazde rano a nijako nemozem pochopit, ako sa dostane dnu. Vsetci si uz zo mna robia srandu, ze zaba prichadza aby som ju pobozkala, mozno sa zmeni na princa... alebo sa na zabu zmenim ja :)
Sobas – Po neviem kolkych rokoch sa tu konal sobas v kostole. Nevesta mala biele saty, zenich oblek, no sranda... Bolo to mimo svatej omse a myslela som, ze nevesta uz uz omdlie. My s Jankou sme prispeli k vyzdobe.... :) No ramus robili svadobcania poriadny a oneskorili sa len asi o hodinu a dvadsat minut :)
A teraz na trochu smutnejsiu notu. Monica byvala u strykov a manzelky jedneho z nich, no chcela ist na boarding, pretoze stryko ju slovne urazal. Ked vsak chcela studovat, musela si na skolu a internat zarobit. Predala arasidy ktore vypestovala a vyrabala a predavala alkohol... Teraz je osmacka.
Petra chceli rodicia ozenit uz pred osmou triedou, co vsak odmietol, tak mu rodicia odmietli dat peniaze na skolu. Pritom sa este musi ako najstarsi starat o mladsich surodencov. Cele prazdniny namiesto pripravy na prijimacky pracoval, postavili s bratom dom a zarabali na skolske poplatky pre surodencov, poplatok za internat pre sestru, stravu....
Mario cele prazdniny staval domy a vyrabal tehly aby si zarobil na poplatky na strednu skolu.
O tom do akych situacii sa dostal John dnes pisat nebudem, ale nemozem nespomenut, ze mu cez prazdiny modlitba Otcenasa zachranila zivot.
Abrahamovi zomrela mama ked bol maly. Ked mal asi 5 rokov, otec (vyberac nejakych dani ci poplatkov) chcel odviazat strykovi kozu pre dlhy, no ten mu zlomil vazy. Tak byval chlapec s bratmi a svagrinami. No pred par rokmi sa bratia vybrali do cattle campu a v noci ich oboch zastrelili. Teraz Abrahamovi pomahaju misionari, no 17-rocny chlapec hovori, ze sa nenarodil stastny, nevidi nadeje v buducnosti...
Mariov otec zomrel a jeho mamu spolu s 3 detmi “zdedil” stryko. Pribudli dalsie 3 deti, ktore vsak podla ich kultury patria zomrelemu otcovi, nie ich biologickemu otcovi. Ten uz ma dalsiu zenu a deti a tak sa o surodencov musi ako najstarsi postarat Mario. Keby bol jeho otec mal dalsiu zenu, Mario by sa s nou mal ozenit.
Aj niektore zeny su vypocitave-ak cudzi muz stravi noc s vydatou zenou, musi zaplatit 7 krav, a tak niektore zeny hladaju naivnych chlapcov, ktorych zvedu a tak ich manzel pride ku kravam...
Dievcat na internate je tusim nejakych 60. Chlapcensky internat vlastne neexistuje. Je to teraz ubytovanie pre aspirantov-chlapcov, ktori by sa chceli stat salezianmi. Je ich vyse 20, od maleho, mozno 11-12 rocneho piataka Augustina, maleho Albina, Marka a Abrahama cez asi 20-rocnych, ktori koncia zakladnu alebo zacinaju strednu skolu, az po najstarsich, ktori studium na strednej skole prave zakoncuju statnymi skuskami a chystaju sa odist na prazniny (niektori po asi 3 rokoch) a potom na dalsiu formaciu. Ostatni chlapci ktori boli na internate minuly rok si bud museli najst inu skolu, alebo miesto na byvanie, pricom vsak nemaju na stravu... su hladni, casto chori, osameli... vpodstate sa o nich nik nestara.... Vdaka vam a projektom sa vsak obcas da niektorym aspon trosku pomoct. Monika s Jankou sa do toho s nadsenim pustili...
Toto nie su osudy jedneho-dvoch, ale premnohych deciek. Niekedy az rozum zastava nad tym,ako ziju, cim museli prejst a ako to dobre nesu... ale len navonok. Necudo potom, ze aj v tych co posobia najmierumilovnejsie vypukne v pripade problemovej situacie poziar, rodi sa nenavist a tuzba po pomste... a toto sa nevykoreni pocas jednej-dvoch generacii. Aj oni chcu zit, chcu mat nadej do buducnosti, chcu citit, ze ich ma niekto rad... No niekedy je prave vzajomne pochopenie velmi zlozite...
Po minulom tyzdni som si cez vikend trochu oddychla a vcera sme mali peknu oslavu. Teraz v marci mala totiz narodeniny sr. Consolata a br. Toni, vcera ja, dnes o. James, okrem toho nas tu navstivil provincial (ach, nerozpisala som sa sa este o mnozstve inych navstev), tak prave vcera pripravili decka program zo scenok a piesni. Ako vzdy, velmi sa mi to pacilo. Pri modlitbach a omsiach sa pridavali modlitby za mna a moju rodinu, gitaristi mi uz skor zaspievali, chlapci mi v noci prilepili na dvere papier s blahozelaniami (medziinym tam Mario napisal, ze by raz chcel mat taku dceru ako som ja :) ), dostala som tricko, naramok a od Janky a Moniky pohladnice a nieco sladke a velku obetu pri vareni a peceni uz od vikendu. Dakujem :)
Pokial ide o pocasie, stale neprsi. Slnko prazi, ze nam tecie len horuca voda, este aj voda z filtra je tepla a neustale tecie aj z nas, takze pokladam za nevyhnutne sprchovat sa v priemere asi 3xdenne . Nastastie sme tento tyzden dostali do izieb ventilatory, aj ked aj to mi niekedy pride ze len rozhanaju horuci vzduch. Aj vietor co vonku pofukuje je horuci ako z fenu. Najprijemnejsie je nadranom. Elia nema ventilator, takze radsej spava vonku – vynasa si postel aj s moskytierou. No veru by som aj ja tak urobila, keby sa to u mna nepovazovalo za nebezpecne a nemoralne :) Navyse sa tu kazdu chvilu objavi habub, co je oblak piesku.Vyzera to akoby bola hmla, nevidno do daleka, az nato, ze ta hmla je cervenkasto-zlta, zle sa dycha a vsetko sa pokryje vrstvou prachu. Trva to aj cely den. Okrem toho tu casto vidno male vzdusno-pieskove viry. Vyzera to ako tornada z katastrofickych filmov, akurat v mensom prevedeni. No neda sa ani dychat a zmurkat poriadne... Ked sa chcete napit chladnej vody, musite si vyrobit “local refrigerator” – miestnu chladnicku – obalit si flasu s vodou do mokrej handry. Kym handra uschne, voda je chladnejsia. Elia si obcas chladi aj mango – strci si ho do pohara s takto vychladenou vodou. Izba sa da vraj aspon trochu ochladit ked dlazku popolievate vodou. A ja sa chladim tak, ze si po oprati obliekam nie celkom doschnute tricko, alebo si dam na hlavu mokru satku. No vcelku sa da... aspon nemrznem :)
Pre zaujimavost este spomeniem taku “banalnu” vec ako toaletny papier, ktory ma tu vsak pre nas niekedy cenu zlata. Tak napriklad niektori indovia ho nepouzivaju vraj vobec... pouzivaju vodu. A sestry Justine sme sa pytali co pouzivaju dievcata na internate, ked nemaju papier... Tak asi co sa da, lebo raz sestra zistila, ze bambusovy plotik pri zachode sa im rozpadava... Poolamovali ho dievcata, ktore nemaju toaletny papier...
Vcera si Debora natrela ranu na nohe zubnou pastou... a to nebola prva....
Tak toto by asi na dnes stacilo... Dufam, ze vas tymito siahodlhymi mailami prilis neunavujem :) Snazim sa totiz ukazat vam nas tunajsi zivot z tych usmevnejsich aj smutnejsich stranok. Aby ste videli, ze aj tento svet moze byt plny lasky a radosti a zaroven utrpenia. To najdolezitejsie je aj tak niekde v srdciach ludi. Tito tu vas potrebuju – potrebuju najma vase modlitby a my ich potrebujeme tiez. Ani my na vas nezabudame a vyprosujeme vam vela sil a vsetko pozehnanie od Pana.
GBY+
Renata – Ayen, Monika – Achol, Janka - Aluel